Zachytávam momenty. Zobrazujem ľudí. Takých, akí sú. Takých, akí sa v tú chvíľu zdajú v celej ich kráse alebo skazenosti. Ich príbeh zotrváva v danom momente a my sa môžeme len domnievať, ako pokračoval.
Dá sa k nim kedykoľvek vrátiť. Zobrazujú minulosť takú aká bola a človek nemusí brať ohľad na to, čo v skutočnosti nasledovalo. Píšem o fotografiách. To oni majú moc vyvolať v ľuďoch spomienky.
Mne sa vybaví všetko. Od počasia až po to ako v danú chvíľu vyzerala obloha. Viem, že keď sa k svojím fotkám vrátim o pár rokov, spomeniem si na konkrétny moment, keď som stlačila spúšť.
Pamätám si na prvé nekvalitné fotoaparáty, prvé neohrabané fotografie, ktoré sa mi však vtedy páčili presne tak, ako sa mi páčia tie terajšie. Pretože nezáleží na tom, či je kompozícia správna, či je nastavená pozícia svetla a kontrast, ide o pocity, ktoré fotografovanie sprevádzajú. Ide o príbehy, ktoré za nimi môžu ľudia vidieť a ide a o veci, ktoré si môžu prestaviť.
Keď fotím, cítim sa, akoby svet okolo mňa prestal existovať. Som tam len ja a moment, ktorý sa snažím vystihnúť. Neznášam naučené pózy a umelé úsmevy – nie je to pre mňa ozajstné. Páčia sa mi nečakane vzniknuté momentky, ktoré vystihujú skutočnú príchuť daného okamihu.
Pridaj komentár