Ako (ne)prežiť mladosť je súbor poviedok inšpirovaných neobyčajnými príbehmi autorovej šialenej partie kamarátov. Ponúka prierez ich tragikomickými zážitkami od základnej a strednej školy až po poburujúce zverstvá univerzitných čias. To, čo sa začína ako nevinná školská výmena zberateľských kariet, sa postupne zvrháva na búrlivé alkoholické excesy a končí sa absolútnym drogovým delíriom.
Keď som pri náhodnom scrollovaní Youtubom narazila na video Ako (ne)prežiť mladosť, akosi mi nedocvaklo, že PPPíter bude rozprávať o knihe. Čakala som skôr monológ na túto tému. V závere som však svoj monológ predsa len dostala – o pár týždňov neskôr od Ježiška.
Do knihy som sa začítala s veľkou chuťou, očakávajúc ľahké a príjemné strávenie vianočných dní. Už pri prvej kapitole som sa popod fúzy [aký je ženský variant?] usmievala, spomínajúc na vlastné zážitky s Pokémonmi. Táto kniha ťa vráti do detstva – pripomenieš si podivných spolužiakov či traumatizujúcich telocvikárov.
Ako príbeh postupne prechádza od základoškolských k vysokoškolským časom, niektoré kapitoly sa zdajú byť menej záživné. Chvíľu mi trvalo zvyknúť si na časti napísané pohľadom pozorovateľa, teda bez prítomnosti autora.
Čo sa teda stane, keď youtuber napíše knihu? To závisí od toho, kto konkrétne to bude. Od Peťa človek očakáva výrazovosť a osobne som sa tešila aj na nejaké tie pikantnosti. V skutočnosti je jeho písomný prejav o niečo zdržanlivejší a formálnejší ako ten rečový.
Čo sa mi však páčilo, bola prehľadnosť, využitie odsekov a zaujímavý nápad s farebným prechodom jednotlivých kapitol.
Musím sa priznať, že od obsahu som čakala trošku viac, no na druhej strane, to čo autor ako nespisovateľ dokázal, podľa mňa nie je vôbec zlé.
Pridaj komentár